Zapadá slniečko za vysokú horu, ďalší rok v prdeli...
Niekedy sa mi zdá, že sme urobili ten povestný krok vpred, ale potom ma to prejde a zistím, že rok preletel a že sme poriadne nič nezažili a nestihli. Ono to nie je celkom pravda, ale ten pocit nado mnou visí ako tieň. Tieň sveta zapleteného v materiálnych ilúziách, kde jedinou trvalou hodnou sú zážitky. A toto je výber tých našich z roku dva – nula – jedna – šesť!
Jarnou návštevou Malorky sme si odfajkli posledný bod z videa 10 Things Every Mountain Biker Should Have Done, ktorý nám chýbal. Ride to the sea.
V mestečku Peguera začali nemčúri budovať bikepark, otvorili požičovňu bajkov a keď sme objavili spiatočnú letenku z BA za 50 € - nebolo o čom. Žiaľ, všetko nevyšlo úplne podľa predstáv a tak sa stalo, že sme na Malorke vymákli dva daždivé dni zo štyroch, čo sme tam boli. Ono by to za istých okolností nevadilo, ale tie sa stretli práve tak, že nás to pekne nasralo. Vyplakávať pre pár spadnutých kvapiek nemá cenu, účty si s Malorkou vybavíme niekedy inokedy. Celý článok a viac fotiek z Malorky nájdeš TU
A keď sa nás leto spýtalo – čo ste robili v zime? Plánovali, plánovali. Každú voľnú chvíľu sme trávili zbieraním informácií a hľadaním „mtb pozitívnych“ pohorí na Balkáne. To vieš, nás na široké neužiješ a spočiatku to išlo ztuha. Nakoniec sme to krvopotne utriasli na Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko plus transportné Kosovo a Albánsko a letný roadtrip mohol začať...
Balkán je výzva, akých je v cestovaní po Európe už veľmi málo. A že pár kríz bolo? Jasné. Tie najlepšie zážitky sa nerodia ľahko, no námaha je časom zabudnutá a zostáva len sila okamihu. 100 percentne však platí - čím odľahlejší kraj, tým príjemnejší ľudia.
Report už pripravujeme, opäť bude rozdelený na niekoľko častí, takže stay tuned ;)
Ako každý rok na konci prázdnin, sme chceli niekde vypadnúť, užiť si leto, pokiaľ sa ešte dá. V hre boli tradične Alpy, dokonca sme mali aj vytipovanú lokalitu - ale vieš, do Álp chodí každý a k tomu tá civilizovanosť. Nič pre nás. Tak sme to na poslednú chvíľu zmenili a zamierili opäť na Balkán. Do Bulharska.
Jasné, Bulharsko nevyvoláva slintanie a ani nie je predmetom bajkerského „must to ride before I die“ ale ver mi, že tak dobre sme si už dávno nezajazdili. Za 14 dní sme v piatich pohoriach stihli niekoľko dňový bikepacking, dva bikeparky, tajné enduro traily aj takmer trojtisícovú Musalu /najvyšší vrch celého Balkánu/. A teraz to hlavné – za zlomok ceny oproti Alpám!
Päť kúskov je vizitka tohto roka. Tri v slovenskom BIKU, dva v českom VELE. No vlastne jeden vo Vele. Report z Bulharska vyjde vo februári 2017.
Nezanevreli sme ani na Slovensko a jazdili sme tak často, ako sa dalo. Niečo sme spracovali do reportov, niečo na spracovanie čaká a niečo sme odjazdili len tak, pre radosť.
Najviac sme sa motali v Lúčanskej Malej Fatre, kde sme išli hádam všetko známe aj neznáme – s jediným cieľom – dozvedieť sa, ktorý trail je najlepší. Bude k tomu špeciálny report, ale jednotku, Kozlov trail, sme odtajnili už dávno.
Počíta sa to ťažko, ale mohlo to byť okolo 50 nocí. V stane, v útulniach, v bivaku. Jedna krajšia ako druhá a predsa každá iná. Spálili sme kvantum dreva a pri ohni prečítali niekoľko kníh.
Bez vás by nás to nebavilo, takže dík. Fakt dík. Do nového roka želáme lásku, zdravie, úsmev. A nezabúdajte, že môžeme všetko na čo si spomenieme, ale strach 100pro zabije každý sen. Juro + Daša
