Balkánska mtb odysea, časť 2 - Čierna hora

Montenegro
Naše hodnotenie

Po prvej časti, venovanej jazdeniu v horách Bosny celý príbeh čítaj tu smerujeme do Čiernej Hory.

Hory tvoria až 60% územia tejto malej krajiny a k tomu ešte brehy obmýva Jadranské more. Žeby malý raj na zemi? Uvidíme...

Prechádzame kaňonom rieky Piva, sériou tmavých tunelov, pripomínajúcich jaskyne a smerujeme do Durmitoru. Výškomer naberá metre a tu, na trase z Trsy do Žabljaku, snáď po prvý raz v živote ľutujem, že nejazdím cestu. Za päť minút sa tomu už len schuti smejem, ale zajazdiť si tu jednoducho musíme! 

Nohy sú stuhnuté a prudké stúpania bolia - žiadny zázrak sa teda nekoná. Z cesty smerujeme aspoň nachvíľu do terénu a večer kempujeme v sedle vysokom 1907 metrov.

Policajný štát?

Vyrážame skoro, výletným tempom sa kocháme krajinou. V tom nás zastavuje policajt, vraj sme namiesto 50 išli 72 km/h, čo je za 50 €. Krútim hlavou, ukazujem na tachometer, hádam sa ako ešte nikdy. Nakoniec nám so slovami „dávajte si pozor“, vracia doklady. Popisovať dopravnú situáciu sa moc nedá, možno pomôže prirovnať ju k nejakej akčnej filmovej naháňačke. Preto policajné hliadky striehnu na každom kroku a podobných zastávok absolvujeme ešte niekoľko.

Cestou do pohoria Bjelašica nám robí spoločnosť ďalšia smaragdová rieka - Tara, obľúbená raftingová destinácia. Opäť musíme obdivovať kaňon, ktorý vyhĺbila a most, ktorý cez ňu vedie. Má dĺžku 370 metrov a jeho výška dosahuje úctyhodných 151 metrov.

Nikdy by som si nemyslel, že na romantické horské dediny, narazím až v Čiernej hore. Oproti Bosne je tu o dosť väčší kľud, ľudia sú milí a usmievaví a celkovo akoby sa tu zastavil čas.

Počasie nám ale nepraje, striedajú sa prehánky so slnečnou oblohou, takže výstup na hrebeň Bjelašice nechávame na zajtra.

Počasie si z nás aj ďalší deň robí asi srandu. Vstávame pred piatou, ale pokiaľ všetko zbalíme a nachystáme, začne znova pršať. Čakáme hodinu, dve, ale keď sa nič nemení, presúvame sa v ústrety prekliatym horám /Prokletije/ do 50 km vzdialeného Plavu.

V malej moslimskej dedinke Vusanje, ležiacej na okraji NP Prokletije, sa nám plynulou angličtinou prihovára pastier Samir a ubezpečuje nás, že sa nemusíme ničoho báť a keď budeme niečo potrebovať, stačí komukoľvek povedať. Auto nechávame pri jeho salaši a vyrážame na krátky výlet po okolí...

Pod najvyšším vrchom Čiernej Hory

Konečne ideálne počasie na bajk, cítim v kostiach, že dnešný deň bude stáť fakt za to. V kopci dobiehame výrastkov ženúcich kravy na pašu. Najskôr chceli naše bajky, ale nakoniec sú radi aj za cukrík, ktorým odmeníme informáciu o prameni.

Trail pod Zlou Kolatou /2 534 m n.m./, najvyšším vrcholom Čiernej hory, začína byť legendárny. Dostať sa dá síce iba do výšky okolo 2000 m a ďalší postup exponovaným terénom s bajkami nie je možný, ale to nevadí.

Pri svačine objavíme v mape na susednom kopci vrstevnicový chodník, ktorý vyzerá prudko singloidne. Idem na rýchly prieskum a fakt, singel ako z veľkej knihy! Sme tu možno naposledy, takže zatíname zuby a ešte niečo cez hodinu svorne fučíme v strmine rozložitého masívu.

Našťastie náš plán počítal s ušetrením síl do zjazdu, eufóriu krotíme rozumom a k autu prichádzame totálne vysmiati. Toto bolo zatiaľ najlepšie, čo sme tu išli. Rozhodne treba zažiť!

Pijavice v Bjelašici

Počasie sa umúdrilo a aj ďalšie dni má byť stabilné, znova skúšame Bjelašicu. Na zastrčenej lúke staviame stan, rozkladáme oheň, no proste romantika ako vyšitá.

Ďalší deň, ďalší nástup do hôr po nekonečnej zvážnici. Okolo malých nízkych drevených domčekov, kde toho človek k životu veľa nepotrebuje, cez jazero Pešica, až na trávnatý hrebeň.

Na jednej strane trčí Zekova Glava /2116 m n.m./ s vojenskou základňou a na druhej Crna Glava /2137 m n.m./, najvyšší vrch Bjelasice, ktorú sme si vytipovali my. Po hrebeni sa ako had v tráve vinie úzky chodník. Hladký ako detská prdelka, totálne pohodová záležitosť.

Odmenou za tlačenie na Crnu Glavu je rýchly točivý singel k jazeru Ursulovačko.

Už som holý a v predklone na šípku, keď v tom „čo máš to čierne na nohe? Čo? To je pijavica...“. Pozriem bližšie a fakt. Jazero je plné pijavíc a jedna sa behom minúty prisala Daši na nohu. Tak sa pekne krásne obliekam a kúpanie nechávam na inokedy.

Vrstevnicový singel končí medzi kravami, ktoré sa lenivo rozvaľujú na lúke plnej letných kvetov. "No zkrátka by to kýč scházelo začít mluvit ve zdrobnělinách a byl jsem celej pryč..."

Pôvodne široká cesta, sa vplyvom času a sily prírody, zmenila na zábavný singel, ktorý sme nečakali, ale potešil. Ďalšie políčko v našom pláne odškrtnuté, cez Kosovo mierime do Macedónska. Cez to Kosovo, ktoré všetky média a aj domáci vykresľujú ako nebezpečné.

A ako to vlastne je, to sa dozviete v pokračovaní nabudúce...

Ďalšie časti tripu po balkánskych horách nájdeš tu:

1. časť, Bosna a Hercegovina

 3. časť, Kosovo, Macedónsko, Albánsko

 

Z D I E Ľ A J  a l e b o  S Ť A H U J  G P X

Mohlo by ťa zaujímať

Najlepšie momenty roku 2017

Kade - tade | Planéta Zem

Shalom Izrael - únik od zimy na neokukané traily, časť 2

Izrael

Shalom Izrael - únik od zimy na neokukané traily, časť 1

Izrael

Wales - ako dobre mohlo byť, ale nebolo

Wales

Chceš mapu?

Napíš nám správu na Facebooku, radi ti ju pošleme. Prečo takto komplikovane? Lebo bezcharakterní udavači nemajú ani kúska hanby a poľujú na "vlastných"!

prejsť na Facebook