CyprusTak sme sa zase raz rozhodli na malú chvíľu vzoprieť sa pohodliu každodenného života, vymaniť sa z civilizačného prúdu a hlavne utiecť niekam za teplom. Každý rok sa snažíme navštevovať aj miesta, kde pred nami bolo jazdiť len málo ľudí z ČR/SR, ak vôbec niekto. Zohnať informácie nás síce stojí nemalé úsilie, ale práve ten pocit, že ideme do neznáma a niečo "objavujeme" je hlavný hnací motor.
Na Cyprus sme mali zálusk už dlho, a keď sa otvorila nová letecká linka z Bratislavy, neváhali sme ani minútu a kúpili si letenky na jeden z prvých letov. A prečo práve Cyprus? Pretože je to ENDURO raj, z ktorého sa nebudete chcieť vrátiť domov!
Cyprus je známy predovšetkým ako letná dovolenková destinácia a niektoré časti podľa toho aj vyzerajú. Angláni a Rusáci si v hotelových komplexoch užívajú tepla a jediné čo sa hýbe je more a oblaky. To ale nie je Cyprus, ktorý sme prišli hľadať. Ten náš začína až pár kilometrov za mestom.
Ak by ste predsa len chceli aj trochu dovolenkovať, prečítajte si rôzne zaujímavé turistické tipy na Cypre.
Napravo, naľavo, zdanlivo do nekonečna, sa v objatí mohutných útesov tiahne nádherná opustená piesočná pláž - more šumelo a slnko v ňom pomaly mizlo. V snahe odtrhnúť si kus tohto nádherného okamihu natrvalo fotíme a potom rozcítení zaliezame do stanu, aby sme sa o tú krásu podelili;)
Také boli naše prvé chvíle po prílete. Večnú dilemu, kde nechať krabice od bajkov, sme vyriešili v pokoji ešte z domu. Pomohol nám Loraint, majiteľ malého cykloobchodu na predmestí Paphosu, ktorého sme kontaktovali cez Facebook a on nám ich nechal u seba v garáži. Plus pribalil aj pár rád a skúseností s trailami...
Prvým naším cieľom bol Troodos. Najväčšie a najvyššie cyperské pohorie situované takmer uprostred ostrova. Hory sú tu unikátne - ide o jedno z mála miest na svete, kde geológovia môžu študovať, čo sa dialo v oceánskej kôre, bez toho aby sa namočili.
Aj tu, ako ostatne skoro všade na Cypre, sa jazdí výhradne po turistických chodníkoch, čiastočne upravených pre mtb. Na rozkukanie sme zvolili kombináciu dvoch ľahkých trailov "Atalante" a "Artemis", ktoré krúžia okolo najvyššej hory ostrova, takmer 2000 metrov vysokého Olympu. Zaujímavosťou je, že z vrcholu vidíte more na oboch stranách ostrova - ako na severnej tureckej, tak na južnej gréckej, čo vytvára pocit, že ostrov na trikrát prehodíte kameňom :)
Postupne zvyšujeme obtiažnosť. Po technickom skalnom hrebienku, smeruje divoký kamenistý trail "Pouziaris - Psilo Dendro" tu dovnútra, tu von, z chladného tieňa borovicového lesa. Ukrajujeme trail, kamene lietajú všetkými smermi, úzky chodník s nami tancuje po okraji zrázu, alebo len tesne okolo skál a nad hlavou spievajú vtáky, ktorým bohužiaľ ich koncert narušilo šušťanie našich plášťov a občasné sólo prehadzky. Žiadny ľudský hlas, len tento mix.
Bajky tlačíme späť na začiatok a púšťame sa na opačnú stranu. Keď som ukazoval fotky z tejto časti otcovi tak len krútil hlavou - "to vám nie je čo závidieť, jazdiť v takom teréne ...". Ja si naopak myslím, že je to paráda. Tie voľné šutre a ich nepredvídateľný pohyb dodali trailu také grády, že sme to museli držať aj na total easy úsekoch.
Ani nevieme ako a boli sme o 700 výškových metrov nižšie, než parkovisko, z ktorého sme ráno štartovali. Pôvodne sme ani stopovať nechceli, ale trojica mladých chalanov tancujúcich pri aute na 20 rokov starú pesničku od Shaggyho - It wasn’t me, sa ponúkla, že nás zvezie. Cyprus, ako bývalá britská kolónia má výhodu, že takmer každý vie slušne po anglicky. Ale aj tak sa všetky debaty nesú v tradičnom duchu - najlepšie miesto na život je podľa chalanov samozrejme Cyprus a keď nie, tak sa uspokoja aj s Jamajkou. Aké prekvapivé po tom dyme, čo obopínal ich auto :)
Asfalt alebo trail? Privítala nás na ďalší deň hláška nastriekaná na ceste. Voľba bola jasná. Stúpame v ústrety 13 km dlhému okruhu okolo vrchu Madari, stále ešte v pohorí Troodos, len o pár kilometrov ďalej na východ. Je to tu ako v nejakej botanickej záhrade. V tunajšej vegetácii panuje veľká rozmanitosť, míňame zlatý dub, divoké ruže, šalvie, cédre a neviem čo ešte, Dašena - absolventka prírodných vied, sa v tom priam vyžíva, mňa skôr berie v diaľke sa vlniaci hrebeň a ostré vybrzdené switchbacky, ktoré ponúka.
Plášte na drobivom podklade moc nedržali, keď sa dalo, šli sme driftom a keď nie - len sme dúfali, že sa za zákrutou pod horizontom nič neskrýva. Predstava, že sa vrátim do tohto momentu mi okamžite rozbúši srdce na 150 úderov za minútu. Yes!
Život v prírode je vždy lacnejší ako život v meste, ale pod spaľujúcim cyperským slnkom a v rozpálenom aute zvlášť, sa zásoby moc držať nedajú, preto chtiac - nechtiac, každé dva dni musíme z hôr späť do mesta. Keď sme vyberali dátum, akosi sme si neuvedomili fakt, že na Cypre, ako pravoslávni, majú proti nám o týždeň posunutú Veľkú noc a štyri dni zo siedmich, bude všetko zatvorené. Nevadí, schudnúť pár kíl pri niečom čo máš rád, nie je trest, ale odmena!
Deň pohasínal, začali poletovať prvé netopiere a po oblohe sa rozsypalo toľko hviezd, že bolo vidieť vlny vzdialených pahorkov. Ráno nás zastihlo v malej dedine Foinikaria, kde sa tesne pred našou návštevou išli cyperské majstrovstvá v downhille.
Tak to ideme omrknúť. Závodníkov pri závode vyvážali džípami, nám nič také nehrozí. Teplota už o ôsmej ráno atakuje tridsiatku a nám bolo jasné, že desať kilometrové stúpanie bude totálny očistec. Každý, aj ten najmenší tieň bol útechou pre spálené ruky, našťastie s nami hrali aspoň výhľady. Pri dobrej viditeľnosti, ktorá je tu kvôli rozvírenému prachu vzácnosťou, sme videli až do Afriky.
Traily svojím povrchom pripomínali oblasť Manie - známeho enduro strediska Finale Ligure, len tie šutre boli vo farbe piesku. Je jar, teraz všetko okolo ešte hýri farbami, aby za pár týždňov zostala len vyprahnutá krajina. Tak si to užime pokiaľ sa dá!
Kopec ponúka ešte ďalšie trejly, ale všetky, vrátane toho, na ktorom sa išli majstrovstvá v DH, pripomínajú svojím charakterom skôr enduro - čo nám plne vyhovuje a tak si niektoré, obzvlášť podarené úseky, striháme hneď dva, alebo aj trikrát. Na konci dňa ledva prepletáme nohami a to sme chceli ešte stihnúť presun do ďalšieho pohoria. O tom ale až nabudúce...
|
