SlovenskoSúľov je tak povediac naše „domáce ihrisko“. Ak sa nám nechce chodiť ďaleko, ale chceme si užiť peknú scenériu, smerujeme prevažne tam. V lete, v zime, niekedy pešo, inokedy na bajkoch. O to, čo sa nám na Súľove najviac páči, sa teraz s vami podelím...
Zlepencové skaly v Súľove, ich bizarné tvary v podobe ihiel, okien a brál, lákajú hlavne turistov a lezcov. Ako by aj nie, keď sú najväčším zoskupením skalných útvarov na Slovensku - mimo územia Tatier. V našich podmienkach je to unikátny prírodný fenomén.
A čo bajkeri? Široké poľné cesty a zvážnice. Ale nie všade, koniec – koncov, tieto fotky sú toho jasným dôkazom. Veď to by sme neboli my, keby sme od mtb nechceli niečo viac. Ale pekne poporiadku...
867 metrov vysoký Žibrid, druhý najvyšší vrch Súľovských vrchov, je náplasťou na obmedzené možnosti trailového bajkovania v Súľove. Jasný kráľ, hrdo sa týčiaci nad obcou Hradná, v ústraní od všetkého humbuku a nájazdov nedeľných hradných výletníkov. Na vrchol sa dá dostať z troch smerov, ale ani v jednom prípade sa tlačeniu nevyhnete. Zo sedla Patúch je to brutálny strmák, takže tento smer vynecháme a bližšie sa pozrieme na ďalšie dva, ktoré sme spojili do pekného, desať kilometrového, okruhu.
Milujem atmosféru slovenskej dediny, spoza plotu čumiace babky, štekajúce psy, zvuk cinkulára a chlapíkov, čo ťa bez okolkov berú ako starého známeho - a vôbec nezáleží na tom, že ťa nikdy nevideli.
„Jój, ale to je riadne prudké...“, konštatuje starý horár, keď mu oznámim kam máme namierené.
Zo Zbyňova, kde pri krčme začíname, vedie po zvážnici cykloznačka až na rázcestie „Pod Kamenným dielom“. Tu sa presne oproti rozcestníku, odpájame zo značky a pokračujeme po nenápadnom chodníku do kopca vľavo. Napadané lístie zo začiatku sťažuje orientáciu, neskôr je už chodník dobre viditeľný a miestami aj zjazdný. Tiahne sa po vrstevnici a po pár minútach nás privádza k peknej vyhliadke na Rajeckú dolinu a hrebeň Malej Fatry, nazývanej aj Babice.
Od náučného chodníka, ktorý vedie z Budzogáňu až na vrchol Žibridu, nás delí zhruba stovka výškových metrov. Tu nepomôže nič, len zaťať zuby a bajk potlačiť.
Vrchol Žibridu síce ponúka pekné výhľady, ale na vychýrené Súľovské „foto spoty“ typu - Štefánikova výhliadka - sa rozhodne nechytá.
Je to údel bajkovania, hore sa trepeš jeden a pol hodinu a dole si za 10 minút. Ale akých je to 10 minút! Desať minút čistej zábavy a radosti. Takže poďme na to!
2,5 km singláču po zelenej turistickej značke začína zhurta. Prvá časť je poriadny padák, ako väčšina trailov v Strážovských vrchoch a nemá zľutovanie.
Čakaj korene, šutre a ak sa riadiš heslom – všetky prsty na rajdy a mozog z hlavy von – budeš v siedmom nebi.
Druhá časť je ale úplne iná. Hustým lesom sa ako had plazí úzky chodník, elegantne sa prepletá medzi stromami a ponúka flow ako sviňa. Jasný hajlajt dňa!
Trailu nie je čo vytknúť.
Ostré switchbacky prudko kontrastujú s jednoduchosťou trailu. Treba dávať bacha, lebo sa vždy vynoria znenazdajky a zásadne v maximálnej rýchlosti.
78 centimetrové rajdy sú 78 centimetrové rajdy. Hlavne v spodnej časti lížem stromy doslova o chlp...
Ani sme sa nenazdali a je tu koniec. Smutne sa obzeráme za seba a máme chuť ísť znova. Aj tieto fotky boli nafotené počas niekoľkých výjadzov. Koľkých? To len ťažko spočítame, tak veľmi sme si Žibrid obľúbili...
Záverečná časť je už iba dokončením okruhu cez Jaseňové, s návratom do Zbyňova po asfalte. Nemôžem si pomôcť, ale Súľov je krásny v každom ročnom období a každé z nich má svoju špecifickú atmosféru.
Ak sa do Súľova vyberiete, dajte nám vedieť ako sa vám páčilo. Budeme radi. Verím, že tento tip uspokojí chúťky všetkých, ktorým nestačia široké poľné cesty, ale chcú od mtb – podobne ako my - niečo viac.
