Podporte nás

Na bicykli po rumunských horách, časť 4 - Apuseni

Rumunsko Rumunsko
Naše hodnotenie 6/10
28.7.2016

Po prvej časti, venovanej pohoriu Maramureš celý príbeh čítaj tu, druhej venovanej pohoriu Rodna celý príbeh čítaj tu a tretej časti z pohoria Bucegi celý príbeh čítaj tu zasa rovnaký postup. Zastaviť na benzínke, pripojiť sa na wifi, zistiť aké bude počasie. Hlásia ešte pomerne dobre, takže by bola škoda ísť domov. Nad mapou v rýchlosti plánujeme poslednú zastávku, v pohorí, ktoré máme po ceste. Ideme do Apuseni.

Horský systém Apuseni predstavuje speleologický raj, plný jaskýň. Už sú to zasa tie opustené hory, jednoduché dedinky, presne tak, ako to máme radi.

V jednej z nich kupujeme na trhu chlieb, nejaké ovocie a parkujeme pri malom rybníku s prístreškom, kde chceme prespať.

Po večeri si ľahneme a okolo polnoci sa budím na lomoz.

Počujem hlasy a v zápätí nám niekto svieti do stanu a lomcuje ním. "Cigáni! A idú nás okradnúť. Presne tí, čo sme ich videli na tomto voze.", prebleskne mi hlavou. V momente som vonku, v jednej ruke statív, v druhej čelovka. Pred stanom stojí starý pastier so psom a pýta si cigaretu. Moje obavy boli nakoniec zbytočné, v priateľskom duchu prehodíme pár slov a ja sa vraciam do spacáku /ale až do rána nespím/.

Poobede prichádzame do horského strediska Stina de Vale, vo výške 1100 metrov. Parkujeme pri lese - rieka, malé ohnisko, dostatok dreva - nič viac nepotrebujeme.

Ideme sa na chvíľu previesť, možno to bolo kedysi vychytené stredisko, teraz tu skapal pes.

Podvečer prichádza ďalšia rodina, parkuje kúsok od nás. Vyberajú gril, mäso, zemiaky a my – smutne si napichneme na paličku suchý chleba.

Ráno je krásne, zo Stina de Vale stúpame kamenistou cestou na hrebeň Bihoru, ktorý je lúčnatý a nápadne pripomína Lúčanskú časť Malej Fatry. Čakali sme úzke lesné chodníky tiahnuce sa po hrebeni, namiesto nich sú tu však široké cesty, často kamenisté, po ktorých je náročné ísť nielen hore, ale aj dole.

Toto je asi najbizarnejšia príhoda – Daša tlačí bajk hore kopcom, úplne hore, štyria Estónci dolujú motorku a oproti nim, chlapík na voze naloženom drevom, vysmiaty, ešte mi aj kýval. Tomu sa povie - bezstarostná jazda...

Po asi dvoch hodinách strávených striedavo v lese a na hrebeni, prichádzame do sveta vyvieračiek, sútesiek a jaskýň, krasového sveta okolo rieky Somesul Cald.

Bicykle ukrývame v lese, ďaleko od chodníka, dúfajúc, že sa sem nikomu nebude chcieť a s čelovkami sa vydávame do útrob jaskyne.

Prechod celého systému jaskýň by nám zabral okolo troch hodín, a keďže nechceme nechávať bajky dlho bez dozoru, po prvej časti sa vraciame sa späť skratkou o ktorej poviem len, že sme sa museli brodiť do pol pása vo vode – veď bolo teplo a kraťasy bolo už načase po 10 dňoch oprať.

Cesta späť je zaujímavá až keď minieme posledný stupák. Celkom si to užívame a je paradox, že to, čo sme ráno šliapali niekoľko hodín, zvládame späť za 30 minút.

Stretávame skupinu Čechov na motorkách, ktorí sa trápia zhruba v rovnakom úseku, ako pred nimi Estónci. Tí nám rozprávajú historky o medveďoch kradnúcich ešusy – tak neviem, asi ich tam doteraz hľadajú...

Večer zasa opekáme suchý chleba a unavení ideme spať. Uprostred noci sa z ničoho nič ozve rana. Za ňou ďalšia. A je to tu, riadna prietrž mračien. Stan, kvôli kamenistému podkladu, prepúšťa trochu vody a tak spíme iba v strede stanu. Ráno sme chceli ešte vyraziť na hlavný hrebeň Vladeasy - ale človek mieni, príroda mení. Počasie sa výrazne zhoršilo, stále prší, tak to balíme a vraciame sa domov.

Čo dodať na záver? Rumunsko je určite zaujímavá, hornatá, ale aj rýchlo sa rozvíjajúca krajina, s príjemnými ľuďmi, ktorá je nám v mnohom podobná. Mimo turistickej sezóny sú rumunské hory takmer ľudoprázdne a ako stvorené na dobrodružné výpravy. Doslova čakajú na každého, kto sa túži túlať miestami, kde je príroda pomerne málo dotknutá civilizáciou, a kde sa každý musí spoliehať iba sám na seba. Ak patríte medzi nich aj vy, vyrazte, pešo či na bajku, určite neoľutujete. Rumunsko len čaká, kým ho objavíte.

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy