Podporte nás

Čipčie - prekvapenie roka?

Slovensko Slovensko
Naše hodnotenie 6/10
5.10.2016

Listy sa pomaly farbia do zlata, dozrievajú trnky, padajú gaštany. Jeseň je tu a neviem, či sa mi to zdá, alebo prišla akosi bez ohlásenia? Komu sa ešte nechce opustiť traily a má plné zuby tradičných fatranských trás, nech sa vytrepe s bajkom na Čipčie. Lokalita mimo hlavného hrebeňa má schované tajné lákadlá. Hore to bez tlačenia nejde /alebo aspoň my o tom nevieme/, ale dole – budete fakt prekvapení...


Oficiálne značenie na tento kopec vedie od roku 2014, v podobe modro-žltého okruhu z Turia. My sme ešte jednu farbu doplnili a dali to v poradí zelená, modrá, žltá. Ešte raz upozorňujem, že na okruhu je viac miest, kde treba potlačiť. Prvé začína už niekde pri horárni Čistiny a trvá až po odbočku s modrou.

Kedysi dávno tu bol singel, kedysi sa tu neťažilo. Kedysi...



Modrá je singel - jako nálada když zahrajou poslední kus, modrá je naděje, láska i moje blues, je to barva kterou mám prostě rád, modrá je dobrá - už je to tak.   Žlutý pes – modrá je dobrá


Vyberám z batohu 1/2 kila domácej slaniny, zapaľujeme oheň a robíme si to ešte krajšie.

Výstup na vrchol Čipčia je krátky, ale aj tých 15 minút preverí kapacitu pľúc. Plné bruchá nám mimochodom vôbec nepomáhajú, tak fučíme ako kotný ježo. Našťastie kochať sa dá aj posediačky.


Výhľad s uhlom snáď 180° nechávame tak a púšťame sa do doliny.



Čipčie to hrá ako hokej. Na tretiny. Úvodná je bombový „rockgarden“, niekoľko switchov otvára prudšiu druhú tretinu a v tretej vhupneme medzi urastené smreky.

Nikdy ma neprestanú udivovať pohľady ľudí, keď v lese stretnú bajkerov. Pri dôchodcoch, ktorí nič také nezažili, prosím, ale aby sa čudovala banda tínedžerov, tak to ma poser. Nie, nenadávajú, ale vyslovene čumia, že čo v lese vlastne robíme. Pritom pozdravíme, uhneme sa, poďakujeme a občas aj vysvetlíme, že hory sú naše ihrisko.

Okolo kameňolomu naspäť do dediny, v prvej krčme buchneme po pive, nech sa nám po slanine odgrgne a ťaháme hore Turskou dolinou.


Odbočiek, ktoré by nás doviedli znova pod Čipčie je viac, ale my sa držíme žltej. Dupeme až do momentu, keď sa cesta rozbieha na dve rôzne strany. Vpravo bok a po chvíli tlačenia sme znova na modrej.

Tráva po pazuchy, popadané konáre a šuchot v kroví hovoria jasne – sem sa často nechodí. Ako dobre.


Žltá je ľahšia, žiadna technika, len jednoduchá cestička sa pohupuje lesom. Nemôžem ale povedať, že by sme sa nebavili.

Zasa okolo kameňolomu do dediny, len tento raz stojíme na zmrzke. Kvalita nič moc, už sme mali toto leto 10x lepšiu. Pomarančová chutí ako šumienka, čokoládová okolo čokolády ani nešla. Ak chcete fakt dobrú a poriadnu porciu, skúste Štiavnik. Je to od ruky, pojazdiť sa tam nedá nič, ale zmrzlinu majú top!

Ale späť k Čipčiu. Pre mňa je tento nenápadný kopec kandidát na cenu - prekvapenie roka. Nič sme nečakali a dostali dva pekné traily, ktoré sa dajú zbúchať aj po robote. Žltú sme už raz išli, ako súčasť tohto výletu, ale na modrej to bola premiéra. A veľmi príjemná. Veď to testnite, uvidíte sami!

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy