Podporte nás

Balkánska mtb odysea, časť 3 - Kosovo, Macedónsko, Albánsko

Macedónsko Macedónsko
Naše hodnotenie 5/10
17.3.2017

Po prvej časti, venovanej jazdeniu v horách Bosny celý príbeh čítaj tu sme sa presunuli do Čiernej Hory celý príbeh čítaj tu a ďalej pokračujeme cez Kosovo do Macedónska a Albánska.

Do Kosova? Tam nechoď a keď, rozhodne už nie dnes. V noci je to tam nebezpečné! Vnútorné predstavy, ovplyvnené médiami a podporené radami domácich, ktorí síce v Kosove neboli, ale „počuli“, nás donútili nechať prejazd Kosova až na ráno. 

Realita je samozrejme na hony vzdialená predstavám. Deti nám mávali, farmár na trhu nám zadarmo pribalil niekoľko rajčín naviac. A tak po pár hodinách opúšťame túto krajinu s úplne inými pocitmi, ako keď sme do nej vchádzali.

Sloboda „autonomádstva“ trpí na menší kontakt s ľudmi a krajina za oknom rýchlo beží, čo je väčšinou na škodu veci. Ale v Macedónsku to vôbec nevadí. Hlavne v mestách vládne totálny blázinec, autá trúbia jedno cez druhé, každý parkuje ako chce, chodci sa promenádujú na kruháči a k tomu je asi 38 stupňov. V aute cez 40. Do pohody.

V Macedónsku máme vytipované dve pohoria, ale zrejme nám macedónske hory nie sú súdené. V prvom z nich do nitky zmokneme v brutálnej búrke a v druhom sa tiež čerti ženia. Predpoveď na ďalšie dni nevyzerá oveľa lepšie, preto zdvíhame kotvy a mierime v ústrety Albánsku. Ale odchádzame so sľubom, že sa do Macedónska určite vrátime, a to čo najskôr, kým sa atmosféra, ktorá tu vládne, nevytratí.

Albánskom – krajinou orlov

V tejto krajine kontrastov, kde proti sebe ide mercedes a konský povoz, sme strávili len pár hodín. Ale úžasných. Východ krajiny je ako z románu o divokom západe, s červenou zeminou a kamennými haciendami.

Popri ceste vynaliezaví chalani ponúkajú nakradnutú a následne upečenú kukuricu. Na ceste kravy, ovce, kozy, korytnačky. A diery. Malé, veľké, obrovské a niekde cesta chýba úplne.

Pri mori typické letovisko plné slnečníkov, barov a lehátok. No stačí sa previesť bajkom na koniec pláže a je kľud. Spíme priamo na pláži, vdychujeme slaný morský vzduch, čľapkáme sa v teplom mori. Bohovské!

Hory vs. more

Jeden deň váľania sa pri mori bohato stačil. Zdrháme späť do Čiernej hory, na posledný výjazd, do pohoria Lovćen, ktorého svahy príkro spadajú ku kľudným vodám zálivu Boka Kotorská. Výhľady sú naozaj skvelé.

Asfaltka vedie až pod druhý najvyšší vrchol, Jezerský vrch /1660 m/, ktorý je známy pre mauzóleum Petra II. - najväčšiu postavu čiernohorských dejín. Hoci je Lovćen pre Čiernohorcov posvätným pohorím a národným symbolom, mramorové mauzóleum na vrchole hory pôsobí ako päsť na oko! Platí sa zvlášť za vstup do parku a zvlášť do mauzólea. A nám sa za výhľady z kopca platiť nechce, čaká nás totiž oveľa väčšia zábava.

Auto parkujeme pod mauzóleom a po úzkom singláči sa púšťame dole. Reliéf pohoria bol formovaný ľadovcovou činnosťou, ostré kamene trčia ako britvy a prepletať sa pomedzi ne, vyžaduje trochu koncentrácie.

Meter po metri sa trail kľukatí, letíme dole lesom a brzdíme pri opustených domoch. Ok, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že toho bolo akosi málo. Málo momentov, ktoré by ma dostali.

Kacírsku myšlienku, na pokračovanie až do kotorského zálivu, zavrhujem v momente, ako ma napadla. Cesta späť by znamenala 1600 výškových metrov po asfalte, preto radšej skúšam šťastie a s palcom hore sa staviam na krajnicu. Už som stopol kadečo, kamión, traktor, konský povoz, ale motorka má premiéru. Visím na chlapíkovi ako ľadvinka, zatiaľ čo Daša čaká v tieni stromov, než sa vrátim aj s autom.

Za 3/4 hodinu som spať, balíme a vraciame sa pod Jezersky vrch. Mauzóleum je zatvorené, všade vládne pokoj. Líhame si na parkovisku s luxusným výhľadom na hory, varíme špagety a užívame si poslednú noc pod hviezdami.

A sme doma. Dojmy sú ešte vždy čerstvé, takže, aký je vlastne Balkán? Nám sa javí ako horúci, divoký, nespútaný a temperamentný. A hory? Hory sú čisté, opustené, podmanivé a 100 percentne tu platí - čím odľahlejší kraj, tým príjemnejší ľudia. Balkán je výzva, akých je v cestovaní po Európe už veľmi málo. A či sa už rozhodnete ho bližšie spoznať zo sedla bajku, pešo alebo len z auta, Balkán určite stojí za to. Ale rozhodne vyrazte vychutnať si samotu tamojšej prírody čo najskôr, lebo civilizačný valec postupuje neuveriteľne rýchlo...

Ďalšie časti tripu po balkánskych horách nájdeš tu:

1. časť, Bosna a Hercegovina

2. časť, Čierna hora

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy