WalesOd istého času sme si s Dašou prestali dávať darčeky, lebo veď načo. Aj tak si cez rok kúpime takmer všetko, čo chceme - a ušetrené peniaze radšej minieme na cestovanie. Takto nejako sa zrodil aj výlet do Walesu, ako "vianočný darček". A prečo práve Wales? Nie je žiadna náhoda, že práve odtiaľ pochádzajú tí najlepší bajkerii sveta. A keď si tam zajazdia oni, prečo by nie my?
V okolí Bristolu /kam sme leteli z Košíc/ je niekoľko zaujímavých lokalít, ale naším hlavným cieľom bol od začiatku Wales. Pôvodne sme chceli vyraziť na sever, ktorý je oproti juhu divoký a opustený, úplne najlepšie do Snowdonie. Táto oblasť sa spája s mnohými legendami – od kráľa Artuša, čarodejníka Merlina až po bájny meč Excalibur, ktorý vraj leží na dne najhlbšieho a najväčšieho jazera Llyn Llydaw. Obklopené štyri kopcami, vrátane najvyššieho Snowdonu /1085 m/ ponúka, podľa webu Mountain Bike Rider dva traily, na ktoré nikdy nezabudneš. Pár dní pred odletom tu však nasnežilo, takže aj všetky naše ďalšie plány, ako návšteva Revolution Bike Park, či Antur Stiniog išli do rici a na radu prišla improvizácia...
Naše hodnotenie:
Po prvý raz šoférovať na opačnej strane je celkom haluz, našťastie na Bristol padla tma, ulice spustli a autoškola mohla začať. 30 na tacháči a smrť v očiach. Tak nejako to bolo...
Po noci strávenej na parkovisku vyrážame okoštovať anglickú slaninu klasiku.
Pre Quantock Hills je typické skalnaté pobrežie, vresom pokryté vrcholky hôr a roztrúsené usadlosti.
Pršať začalo až tesne pred koncom, ale aby nám nebolo ľúto, trail, hoci jeden z „20 best mountain bike trails in the UK“, za veľa nestál. Ako inak. Nevadí, bude horšie. Našťastie len počasie...
Zo smetných košov v parku sme si požičali odpadové sáčky, lepiacou páskou ich prilepili na sedačky požičanej Astry a hurá ďalej.
Naše hodnotenie:
Večer sme nemohli nájsť miesto na spanie, tak sme to zalomili na prvom rovnejšom plácku za mestom. Fakt, že to bolo smetisko nás prekvapil až za svetla :D
Celú noc brutálne pršalo a ráno to nebolo iné, skôr ešte horšie. Po cestách sa valila kalná voda, všetko čvachtalo, päť stupňov nad nulou. No proste počasie, že by si von psa nevyhnal. Nám však poskytovalo malú iskierku nádeje. Nádeje, že sa zmestíme na vývoz, ktorý bol už mesiace vopred kompletne vybúkovaný. Všetci isto nedorazia, veď u nás by jazdiť nešiel nikto - vravím Daši.
Haha, trochu naivná predstava, tu nie sme u nás, tu sme v Walese! Na vývoz sme sa jasná vec nedostali, už o deviatej stálo na parkovisku hádam sto áut, na to, že bol stred týždňa, celkom slušná plnka. Týpkovia postávali v krúžkoch, popíjali kávu a to, že im do nej pršalo si zjavne nevšimli.
Bikepark Wales patrí k najväčším a najlepším bikeparkom v Británii, s rozlohou 1200 akrov má viac ako 28 zjazdových tratí rôznych úrovní, ktoré aj v tomto lejaku boli vo výbornom stave. Proste presne tak, ako hlásila tabuľa s počasím - WELSH SUNSHINE, bro...
Naše hodnotenie:
Príbeh tejto lokality mi trocha pripomína našu Lechnicu. Dedina postupne vymierala, turisti žiadni, preto majitelia pozemkov dumali ako ich prilákať. Nenapadlo ich nič menšie, ako vybudovať sieť mtb trailov. A to bolo prosím pekne na začiatku 90tych rokov!!! Odvtedy tu, okrem malého bikeparku a krásnej základne, vzniklo šesť viacmenej prírodných trailov, jazditeľných za každého počasia, lebo veď sme asi neboli jediní, čo im pršalo. Spolu okolo 130 km jazdenia.
Spomínal som už základňu? Spomínal. Je fakt parádna. Až by bola večná škoda nevyužiť sprchy na sušenie vecí. Upratovačka ráno nechápala :)
Ráno sme sa vybrali na 17 km dlhý trail s názvom White’s Level, najtechnickejší zo všetkých.
Keď už ti tretí deň kydá na hlavu, ale tebe je to úplne jedno, lebo je ti dobre. Tak by sa dal charakterizovať toto jazdenie. Áno, trail bol asi 2x prerušený plotom, ale podobné veci sú bežné aj v Alpách /a takmer všade na západ od nás/, takže mi to neprišlo príliš otravné.
Nakoniec les zhustol a strácal sa v prítmí. Staré, machom obrastené stromy, museli potešiť srdce každého fotografa. Len škoda, že som mal so sebou len kompakt a aj ten nechcel vyťahovať častejšie, ako bolo nutné.
Na 3/4 hodinu prestalo pršať. Asi aby nás to nasralo a ukázalo, že bez dažďa je to tu 10x krajšie.
Naše hodnotenie:
Traily v Brechfe mali atmosféru typického anglického vidieka. Hmla a ticho ju len podčiarkovali. Stromy sa bili o priestor s machom a zarastenými balvanmi, nebo sa pretrhlo a dažďový múr sa rútil priamo na nás. Najväčšiu prehánku sme našťastie prečkali v aute a potom vyrazili na 18 km dlhý Raven trail. Hlboký les, stále hore dole a pár skokov.
Kostolný zvon ohlášal obed, preto sme sa presunuli pod Black mountains, nad ktorými už tradične viseli čierne mraky. V pláne bol výstup na 550 m vysoký Crug Mawr, z ktorého nás mal čakať jeden z najdlhších zjazdov. Vresoviská zahalené do hmly, nikde nikto, len dvaja blázni kľučkujúci v blate a daždi.
Zjazd nakoniec nič extra, celkovo mám pocit, že traily v UK sa dosť preceňujú, niektoré zo zoznamu „20 best mountain bike trails in the UK“ boli totálny priemier.
Naše hodnotenie:
Len kúsok od mostu spájajúceho Wales s Anglickom /Seven bridge/ sa nachádza malé stredisko, ktorého meno sa asi ani nedá vysloviť – Cwmcarn. Príjemné zázemie, turistické centrum s možnosťou kempovania a samozrejme vývoz. Celkovo majú nakopané štyri trate, pričom základom sú traily Cafall a legendárny Twrch. Na ne sa napája viacero odbočiek a dva čisto downhillové traily.
Cafall má 15 kilákov a vrchná sekcia s klopenkami a skokmi patrí k tomu najlepšiemu, čo sme vo Walese išli. Výhodou je prepojenie na jej začiatok, takže sa dá točiť donekonečna. Alebo pokračovať ďalej. Tam čakajú mokré kamene /áno, znova mrholilo/ a ešte mokrejšie korene v kombinácii s úzkym singlom. Celkom výzva. Ale výhľady boli, tak čo.
Twrch mal 13 kilákov a flow jak sviňa. Asi preto, že „twrch“ vo waleštine znamená sviňa. Nebol postavený na nejakom vysokom kopci, ale trail mal hlavu aj pätu a fakt sme si to užili. A nielen kvôli tomu, že konečne prestalo pršať.
A to bolo asi tak všetko. Na spiatočnej ceste do Bristolu sme sa zastavili ešte raz v Bikeparku Wales, lebo na posledný deň nášho pobytu konečne hlásili pekne. Bez dažďa to bolo úplne iné kafe, určite sa jedná o jeden z najlepších bikeparkov, ktoré sme kedy navštívili. Fotky nečakajte, nemáme. Zastavil by len úpny sebatrýzniteľ...
No a aby sme mali načo spomínať a náhodou neodleteli s dobrým pocitom, po príchode na letisko sme zistili, že nám stratili krabice na bajky! Proste ich niekto namiesto zanesenia do úschovne vyhodil. Nejdem sa k tomu vracať, ešte teraz mi pulzuje žila na krku, keď si na to spomeniem. Ani nie na to, čo sa stalo, ale na ten stoický pokoj, s ktorým mi to obsluha oznámila a na ten nasprostastý úsmev, keď som sa ich spýtal, ako máme teraz bicykle dostať domov. I don't know, sorry...
Dve hodiny do odletu a prúser ako hovado. Nakoniec nás zachránila náhoda - Slovák, pracujúci v požičovni áut. Načierno mi požičal auto, zistil kde je v Bristole predajňa s bikami, vybavil, aby nás počkali aj po záverečnej, dali nové krabice...
Čo viac k tomu dodať? Britské ostrovy majú určite čo ponúknuť, ale treba počítať s tým, že počasie dokáže spraviť aj z najlepšieho plánu trhací kalendár. Nie sme žiadne padavky, ale týždeň stanovania v daždi a kose - v krajine ako je Wales, kde je všetko ohradené plotmi a nájsť kúsok placu na spanie je seriózny problém, nás vyškolil. Nevadí, máme o skúsenosť viac...
