ŠpanielskoŠpanielske Pyreneje stoja tak trochu mimo hlavného prúdu a záujmu českých a slovenských bajkerov. Ale prečo? Hrá zásadnú úlohu len veľká vzdialenosť, alebo sa na nezáujme podpísala aj malá známosť tamojších lokalít? Alebo jednoducho nie je o čo stáť? Aj to je možnosť. Ako je fakt, že je to dvakrát ďalej než do Álp a pri súčasných cenách benzínu môže byť vzdialenosť zásadnou prekážkou. A fronty na to, aby ste si mohli zajazdiť na Pyrenejskom polostrove, sa tiež nestoja. No a schválne - koľko španielskych mtb lokalít vás z fleku napadne? Takže to bude zrejme od každého niečo. O to lepšie, také úlohy, kde to zaváňa neznámom a mapovaním bielych miest, máme zo všetkého najradšej…
Pyreneje. Mohutné a po väčšinu roka takmer ľudoprázdne, 400 kilometrov dlhé pásmo hôr, vytvára prirodzenú hranicu a oddeľuje Pyrenejský polostrov od zvyšku Európy. Nápor, podobný tomu alpsému, zažívajú hlavne v auguste, kedy ich berú turisti útokom. Teda ich španielsku časť. Tá francúzska zostáva aj cez prázdniny na okraji záujmu. Vysvetlenie je jednoduché. Pre Španielov sú to najvyššie hory v krajine, teda voľba číslo jedna, lenže pre Francúzov sú primárnou voľbou Alpy.
Hovorí sa, že tie „pravé“, alebo radšej povedzme tie najkrajšie Pyreneje, nájdete v ich strednej časti, v Aragónsku. Tá patrí k najmenej osídleným oblastiam celého Španielska, ale na druhej strane je najväčšou cyklistickou destináciou. Ako je to možné? Na svedomí to má partia miestnych nadšencov, ktorí s cieľom propagovať Pyreneje a Predpyreneje regiónu Huesca, vytvorili projekt MTB KINGDOMS. Ten prepája tie najkrajšie traily piatich rôznych oblastí v okruhu do 100 kilometrov (Zona Zero, Puro Pirineo, Alto Gallego, B-Guara a Reino de los Mallos), čo zaručuje obrovskú rozmanitosť terénu. Od stredomorského charakteru až po tritisícovky. Aj pre nás bola vzdialenosť rozhodujúcim faktorom, prečo sme návštevu Španielska na niekoľkokrát odložili a siahli po dostupnejších lokalitách. Týmto reportom sa vlastne dostávame až na samotný záver našej cesty po Španielsku, do veľmi intenzívnych siedmich dní, ktoré načrtli iba veľmi hrubú predstavu o jazdení v najvyššom španielskom pohorí.
Slnko pomaly stúpalo nad zubatú panorámu hôr, poskladanú z viac ako šesťdesiatky vrcholov s nadmorskou výškou cez 3000 metrov, akoby váhalo, či to vôbec stojí za to. Aj v takto vysoko položených pyrenejských oblastiach trvá cyklo sezóna od apríla až do decembra. Je to tým, že španielska strana Pyrenejí je podstatne teplejšia ako francúzska. My sme sa sem, kvôli netypicky daždivému počasiu, dostali na prelome októbra a novembra a bolo to už dosť na hrane. Na niektoré traily vo vyšších polohách sme pre sneh nemohli a niektoré v polohách nižších, boli zase pod lístím. Ale aj takto neskoro nie je núdza o veľa náročných mtb-alpinistických trás, ktoré nás zaviedli na miesta, akoby z inej planéty. Krásna príroda, odľahlosť a takmer úplná absencia turistickej infraštruktúry, ako sú lanovky, vybavené turistické chaty - robia bajkovanie v tejto časti Pyrenejí po všetkých stránkach dobrodružné a miestami priamo epické!
Keď už sme išli takú diaľku, chceli sme toho zvládnuť čo možno najviac, jasná vec, ale nástupy na začiatok trailov sú z Benasque /a vôbec všade v Pyrenejach/, miestneho centra všetkého diania, poriadne dlhé. Zvlášť, keď máme v nohách už tri týždne jazdenia v iných častiach Španielska. Preto sme sa spojili s Basque MTB, ktorí nás pretiahli tým najlepším, čo môže táto oblasť v neskorej ročnej dobe ponúknuť. Ak ste už predtým čítali nejaké články v zahraničných magazínoch zo španielskych Pyrenejí, je to väčšinou práve práca Basque MTB a ich šéfa Douga. Chlalan zo škótskeho Edinburghu, ktorý podľahol kúzlu španielskej holky a v roku 2008 sa s ňou presťahoval na baskické pobrežie. Ako zapálený biker čoskoro začal ponúkať dovolenky na horských bicykloch naprieč Pyrenejami, San Sebastianom a severným Španielskom. Na dva dni sme sa pridali k jeho skupine vyskladanej z ľudí z celej Európy, ale prevažne z Anglicka, pre ktorých sú Pyreneje, prípadne Španielsko, takmer domácim ihriskom. Ktorúkoľvek časť Španielska sme doteraz navštívili, tú majú pod palcom angláni a snažia sa v nej, z cestovného ruchu, vydolovať čo to ide.
Práve vďaka shuttlom, ktoré mnohokrát trvali aj dobre cez hodinu a v Pyrenejach zastupujú funkciu lanoviek, sme si mohli naplno užiť aj desať trailov a 3 000 metrov klesania na 25 kilometroch - počas jedného dňa! Z celej tej zmesi v nás najviac zarezonoval trail Nara, mix v listnatom lese, ktorý len pozvoľna zhadzoval do žlta sfarbené listy a rýchlych otvorených úsekov, kde nám nad hlavou lietali supy. Celkom nás ale prekvapilo, že takmer všetky traily boli vlastne turistické chodníky. Niektoré menej, iné viac upravené pre bicykel. Len jeden trail z celého dňa, bol postavený od základu pre potreby bajkerov. A hneď to bolo o niečom inom. Volal sa Endurea a bola to rýdza enduro nálož, s vlnami, klopenkami, technickými elementmi, zošupmi, od všetkého niečo. A navyše v ihličnatom lese, plnom brutálnej hrabanky. Rozhodne to najlepšie, čo sme v Puro Pirineo išli. Po dlhom dni, sme večer ťahali jazyky po zemi, keď na nás chalani kričia - poďte s nami na Grand Pirineo sendvič. Pýtam sa vo co gou, zvyknutý z našich končín na rôzne krycie mená pre pivo, ale oni fakt šli na sendvič. Áááách! S Dašenou sme si rozkázali dva a nestačili čumeť na polmetrovú bagetu s mäsom, šunkou, syrom, omeletou, zeleninou a dresingom. Večer sa rozpršalo, preto nám vlastne ohromne pasovalo, že sme už nemuseli variť a pivo som si dal pochopiteľne zo zásob privezených z domu. Ako správny čechoslovák, čo si budeme nahovárať.
Ráno bolo ako keď cvakneš vypínačom. Krásne slnečno, takmer hodinu sme sa s prívesom plným rinčiacich bicyklov prepletali zmesou horských ciest a údolie Benasque len tušili v hmle pod nami. Ďalej to už nejde, k dnešnému cieľu, 2 350 metrov vysokému sedlu Colladeta del Ibon, nás čakalo ešte päť kilákov a 600 výškových metrov. Napriek tomu, že bola obloha až neznesiteľne modrá a neplával na nej jediný obláčik, špičky najvyšších hôr na horizonte akoby na nebo pripichli pás prízračnej hmly. Vysokohorský chodník sa postupne menil, niekedy sa dalo šlapať, inokedy len tlačiť prudko hore po tráve a posledný úsek bol komplet suťovisko. Nezostávalo iné, len hodiť bajk na chrbát a nachvíľu si s ním vymeniť role.
Svet na druhej strane sedla bol úplne iný. Pred nami sa v šedo sfarbenej bridlici, medzi svahmi v tvare písmena V, tiahol úzky chodník končiaci pri smaragdovom jazere Ibón del Plan. Jazero vo výške 1 910 m je napájané len topiacim sa snehom a malo od ideálnej teploty ďaleko, čo ale nebránilo anglickým babám z našej skupiny, do neho s vreskotom vbehnúť. Španieli oblečení v páperkách len neveriacky krútili hlavami. Šesť kilometrov dlhý zjazd po turistickom chodníku na severnej strane hory, kde slnko podklad nevysušilo, mal množstvo technických miest a zákerné oslizlé kamene v tieni ohrozovali nielen naše holene ale hlavne prehadzovačky.
Pred druhým vrcholom dňa sme doplnili spálené kalórie plnou panvicou paelly, španielskej špeciality z ryže, morských plodov a grilovaného barana, ktorých vône sa niesli do ďaleka. Tu, s plným tanierom v ruke sa naša krátka anabáza s Basque MTB skončila a už sami dvaja, vyrážame na ďalší vývoz. Po ceste na trail Rabaltueras, ktorý sa čoskoro po otvorení stal, pre svoju kvalitu, rozmanitosť a prostredie, jedným z ťahákov celej oblasti Puro Pirineo. V aute debatujem s Chrisom, ďalším chalanom, čo sa do Španielska priženil. Chris vyrastal kúsok od Paríža a nemôže si vynachváliť tunajší pokoj. Pokoj, dobré jedlo a hory.
No nič, hodina svetla do západu slnka, nikde ani nohy, pred nami úzky chodník vinúci sa cez otvorené trávnaté svahy s panoramatickými výhľadmi na údolie Benasque a masív Las Maladetas /3 312 m/. Ale najúžasnejší z celej trasy je posledný, asi dvoj kilometrový úsek. Les je tak hustý, že ním neprenikne ani najmenší lúč svetla a kvôli vysokej vlhkosti sú stromy celé porastené machom. Spolu s farebným lístím na zemi to vytvára tajomnú, priam mystickú atmošku. Trail skončil na malom plácku pri kaplnke so sedením a tak sa do bodky naplnilo pravidlo, že niektoré miesta na kempovanie si musíš pracne nájsť a niektoré si ťa jednoducho nájdu sami.
Voľné kempovanie je v Španielsku vo všeobecnosti veľmi príjemné, oveľa jednoduchšie ako v Alpách. Ľudia sú ústretovejší, často sa pristavia a zaujímajú sa, odkiaľ ste, dokonca policajti poprajú pekný večer a idú si po svojich. Svoje v tom zohráva odľahlosť hôr a menšia aglomerácia, ale aj naturel „mám-u-ritizmu“, ktorý je teplomilným národom vlastný.
Posledný deň v údolí Benasque nás čakala miestna klasika, zjazd z vrcholu Pico de Estibafreda vo výške 2 700 metrov. Skvelá trasa, ako na výhľady, tak na dlhočizné zjazdy. Vraj jedna z najlepších v Pyrenejách, aspoň Doug to tvrdil. Vďaka shuttle sa dá pošetriť dosť síl, ale aj tak je to na vrchol ešte sedem stoviek výškových metrov tlačenia. Vďaka bridlici, sfarbenej do rôznych odtieňov šedej až čiernej farby, dostali tieto končiny meno Sierra Negra /Čierna Sierra/. Vrchol, ani výhľady sme si nakoniec veľmi neužili. Zo zasnežených hrebeňov okolo nás fúkal ľadovo ostrý vietor, ktorý štípal do líc a oberal o energiu, navyše hmla zabalila vrcholky najvyšších štítov do súvislej vlhkej periny. Takže navliecť na seba všetko z batohu, pustiť brzdy a rýchlo dole.
Holé pláne čiernej bridlice spolu s trsmi vysušenej trávy, dodávajú tomuto miestu nádych ďalekých krajín. Nikdy predtým sme v Andách neboli, ale takto nejako si ich predstavujeme. Vrchná polovica trailu bola veľmi rýchla, prekvapilo nás, že aj keď to bola zase iba turistická značka, niekto si dal tú prácu a aj takto vysoko na nej nakopal skoky a klopenky. Druhá polovica vhupla do lesa a to bola rovnaká pesnička ako všade inde. Dole, na parkovisku sme sa dali do reči s dvoma anglánmi na pomaľovnej dodávke, ktorú už nejaký čas míňame v mtb lokalitách a meníme si dojmy. Oni sú z Puro Pirineo nadšení, my až tak veľmi nie. Ako nebolo to zlé, ale oveľa lepšie jazdenie sa dá nájsť v Alpách, ktoré sú pre nás o polovicu bližšie. To, čo robí Pyreneje výnimočnými je úžasný pokoj. Žiadne lanovky, žiadne budovy, žiadna civilizácia - len čistý horizont nepoškvrnených hôr. A tak to máme radi...
TIP: Shuttlované výlety s lokálnym sprievodcom ponúka Basque MTB na svojom webe basquemtb.com. Jednorazový, alebo celodenný shuttle v oblasti Puro Pirineo, si môžete rezervovať na webe pyreneesconnexion.com
