SlovenskoPrechádzame dedinou. Všade je pokoj a ticho, aké môže vládnuť len v nedeľu. Babky prišli z kostola, dedovia si stihli streliť v krčme jedno zdravotné.
Vôňa vysmážaných rezňov sa nenápadne vykráda z kuchýň a mučí naše chuťové bunky. Netrpíme ale sami. Psov strážiach dvory trýzni tak, že ani nemajú silu na nás zaštekať. Od raňajok ďaleko, do večere ešte ďalej. Našťastie si v batohu nesieme trochu slaniny, no založiť oheň po ďaždi nebude ľahké.
Hľadáme brezu, prehrabávame lístie a dolujeme z pod kameňov suché konáriky. Prvú zápalku lámem v skrehnutých prstoch. A keď ide za ňou ďalšia, vyťahujem radšej zapaľovač - veď Bear Gryllsovi to išlo tak ľahko...
Hurá horí. S prvou kvapkou masti, ktorá s praskotom dopadla do nesmelo poskakujúceho plameňa, na rezne celkom zabúdam. Slanina, príroda, kľud - romantika, že by aj reštiky s Michelinskými hviezdami pukli závisťou.
A dezert? Veď posúďte sami...
