SlovenskoMilujem slnko, teplo a možnosti, ktoré s týmto obdobím prichádzajú. Veď čo je lepšie, ako zobrať bajk, spacák, trochu jedla a vyraziť do nepreskúmaných miest? Tak tomu bolo aj na východe Slovenska, počas jedného horúceho júlového víkendu.
„Slanské sú super, kopec singláčov a parádneho technického jazdenia, pošlem ti gpx a uvidíš sám,“ znejú mi v hlave Alešove slová, ktoré mi prednedávnom písal na facebooku. O pár minút neskôr kŕmim Locus potrebnými údajmi, čaká nás celkom slušný prídel, 55 kilometrov a 2670 nastúpaných metrov s minimom rozpáleného asfaltu. Takže, poďme na to...
Slanské vrchy a bajk, je spojenie priam ideálne. Husté listnaté lesy tohto sopečného pohoria síce nemôžu súťažiť v atraktivite, ale čo oceníte asi najviac, je kamenistý podklad a fakt, že približne 80% hlavného hrebeňa tvoria singletraily. Jednoducho, Slanské vrchy – sú pohorie bajkerom zasľúbené.
Začíname kúsok za Prešovom, v Zlatej Bani, kde pri miestnom kempe nechávame auto a s plnou poľnou vyrážame na hrebeň. Trasa je plánovaná ako okruh a tam, kde vyštartujeme aj skončíme.
Po nevyhnuntnom asfaltovom prológu, ceste vedúcej do Červenice, pri informačných tabuliach odbočíme do lesa a pokračujeme v stúpaní na najvyšší vrch celých Slanských vrchov - Šimonku.
Odlesnená plošina, vo výške 1092 metrov, s fantastickým výhľadom na okolie, je príjemnou zmenou po dvoch hodinách strávených v bučinách pralesovitého typu.
Nezdržujeme sa ale dlho, z diaľky sa na nás usmieva svižný singel - nechýba rýchlosť, množstvo zákrut, stopa do sedla Obracaná studňa ide priamo cez malé zoskoky, korene, balvany, spadnuté stromy.
Ak to bude takto pokračovať, vyskočím od radosti z kože, hovorím si pri stúpaní na tisícku atakujúci, zalesnený Práporec, s malou skalnou vyhliadkou. S müsli tyčinkou v ruke si užívame výhľady na zelený prales všade okolo nás, ale hlavný dôvod, pre ktorý sme sem šliapali nie je občerstvenie, ani výhľady - ale ďalší zjazd!
Vletíme na to, kľučkujeme úzkym točivým singlom medzi stromami, driftujeme v prašnom teréne, plnom voľných kameňov. Singláč sa neskôr mení na širokú kamenistú lesnú cestu, ktorá nás privádza k poľovníckej chate Javorová, kde plánujeme zostať na noc.
Poľovnícka chata je síce zatvorená, ale ohnisko, lavičky a hlavne voda z nej robia ideálne miesto na stanovanie. Teda aspoň dovtedy, kým nás ráno o 5:00 nezobudí traktor, nakladajúci drevo snáď 20 metrov od nás.
Keď už sme hore, balíme stan a po raňajkách vyrážame späť do sedla pod Práporcom. Aj tu sa fachčí vo veľkom, pilčíci čo nás zobudili, zjavne nevyrazili sami. Dojem z traverzu na Obracanú studňu zachraňujú kvantá lesných malín a jahôd, od ktorých sa dlho nevieme odtrhnúť.
Výšľapová trasa okolo Šimonky a ďalej do sedla Červená mláka nie je orientačne náročná a osvedčené pravidlo „stále do kopca“ prinesie zaručený úspech. Nasledujúcu 3/4 hodinu svorne fučíme v strmine rozložitého masívu Čierna hora.
Naivne som dúfal, že hrebeňovka bude spanilá jazda po ľahko pohupujúcom sa chodníčku, ale je to trochu inak. Našťastie náš plán počíta s ušetrením síl do zjazdu /štveranie sa do kopca považujeme len za nutné zlo/ a tak striedavo šľapeme, striedavo tlačíme. Takto zvládame trojkilometrový uphill popod vrch Tri chotáre, až na Javornícku poľanu.
Stojíme vo výške 980 metrov a Štavica je okolo 550 metrov - dochádza vám čo bude nasledovať? Široké gumy a hlbšie zdvihy posúvajú pud sebazáchovy o kus ďalej, preto chuťovku - takmer 4 kilometrový singláč - sfúkneme expresne rýchlo.
Po pár hodinách vystupujeme z príjemného tieňa lesa na páliace slnko a po širokej zvážnici sa dostávame do Sigordu. Tu však ani zďaleka nekončíme, naopak, napájame sa na modrú TZ a po asfaltke znova stúpame. Popri Sigordskom potoku, až k chate Fricka.
Najväčším plusom nie je ani osviežujúci prameň, ani únik pred páliacim slnkom, ale vedomie, že na konci na nás čaká ďalšia porcia zábavy. Už po xtý raz nechápavo krútim hlavou, ako je možné, že v jednom pohorí je toľko rozličných typov trailov a jeden lepší, ako druhý?
Žltá značka, z Čiernej hory do Sigordu, je proste totálna mrda! Strmé úseky preveria odvahu, technické zasa prácu s ťažiskom. Poriadne unavení, vytrasení - ale vysmiati a spokojní - sa vraciame späť k autu.
Keď budete nabudúce hľadať na mape ideálny cieľ pre ďalší mtb výlet a spočiniete pohľadom na šarišskej metropole, neváhajte ani minútu a vydajte sa na cestu. Slanské rozhodne stoja za to! Pridajte k tomu návštevu Prešovských singláčov a máte o zábavu na celý víkend postarané.
PS: na záver patrí poďakovanie partií okolo Jana Tekela - bez ich práce by sme si tu dnes tak dobre nezajazdili! Dík...
