SlovenskoKilometre pre nás nie sú a zrejme ani nikdy nebudú, hlavnou hodnotou cyklistiky, ale keď už máme teraz chvíľu času, rozhodli sme sa skúsiť našu "prvú stovku". Za dejisko tohto pokusu sme si vybrali Vážsku cyklomagistrálu a aby sme si to ešte ozvláštnili, vyrazili sme so západom slnka a skončili o pol druhej v noci. Tušil som, že 100 kilometrovú rovinatú etapu, po fyzickej stránke, v pohode zvládneme, nepredpokladal som ale, že najväčším problémom bude, tých 100 kilákov odsedieť...
Vážska cyklomagistrála je jedna z najdlhších cyklotrás na Slovensku. Jej celková plánovaná dĺžka po dokončení bude okolo 250 kilometrov, popri Váhu z Komárna až do Žiliny. Nateraz je dokončený úsek Nemšová - Piešťany a aj keď by mala byť cyklotrasa vyznačená po celej dĺžke, nie všade sa jedná o hladučký asfalt, ako na úseku medzi Nemšovou a Piešťanmi. V už spomínanenej Nemšovej sa na ňu pripája medzinárodná odnož - cyklotrasa BEVLAVA (Bečva - Vlára - Váh), ktorá spája obec Horné Srnie s pohraničnou oblasťou na Morave.
Parkujeme pri malej tôni Váhu v Nemšovej, varíme, močíme si nohy a so západom slnka, ukrajujeme prvé metre po novučičkom asfalte.
Tento úsek Vážskej cyklomagistrály sme si vybrali hlavne preto, že ide kompletne mimo cestné komunikácie a tak sa netreba báť stretu s autami. Ale hučiacich áut sa úplne zbaviť nedá, cyklotrasa na tomto úseku bezprostredne susedí s dialnicou, takže kľudu si človek moc neužije. Pri spiatočnej ceste sme mali na kuse pustenú hudbu z telefónu, aby sa nám lepšie šľapalo a boli momenty, kedy sme pesničku pre hučiace kamióny absolútne nepočuli.
Oázou na kľud a asi najkrajším úsekom cyklotrasy je okolie kláštora Veľká Skalka. Táto zrúcanina benediktínskeho kláštora pochádza zo začiatku 13. storočia a v priestoroch kláštorného komplexu sa nachádza malý kostolík unikátne vsadený do dutiny skalného brala.
V Trenčíne sme chvíľku tápali kadiaľ pokračovať. Množstvo ľudí sa s bližiacim mestom poriadne zahustilo - kočíky, korčuliari ale aj peší, mládež sediaca naprieč cyklochodníkom, a tak sme pri vyhýbaní minuli smerové ceduľky a odbočili do centra. A pritom by stačilo na zem nastriekať šípku. Keď sa dá na asfalt, každých 500 metrov, nastriekať reklama poukazujúca na to, že cyklotrasu financoval Trenčiansky kraj, určite by sa dala spraviť aj smerová šípka. Ale toto je asi jediná "kaňka" na inak peknom počine, ktorý doslova "rozhýbal" Trenčanov. Aspoň mám taký pocit, lebo tie davy, ktoré sme postretali, boli proste neskutočné...
Trenčín proste novou cyklotrasou žije, v smere na Nemšovú vyráslo v jej blízkosti niekoľko "bikefriendly" bufetov s pivom a kofolou a ja musím uznanlivo skonštatovať, že aj "kus asfaltu" môže byť parádnym turistickým lákadlom!
.jpg)
Za Trenčínom padla tma. Nasadili sme čelovky a pokračovali ďalej, až kým nám tachometer neukázal cifru 50 km. Po dosiahnutí tejto méty sme sa uprostred ničoho na päte otočili a vyzazili na cestu späť.
Zatiaľ čo v smere na juh sme mali plné oči aj nosy osprostených múch zlákaných svetlom čeloviek, v opačnom smere, sa ani na rovných miestach, nič také nedialo a my sme mohli voľne dýchať. Nedokážeme to vysvetliť, neviem, či sa muchy a komáre na sever húfne vracali z dovolenky v Chorvátsku, alebo čo, ale je to fakt skutočná záhada...
Spoločnosť nám tak robili iba "svietiace oči". Bacha, svietiace oči na ľavej strane,- oznamoval som Dašene každú chvíľku. Líšky, srnky, mačky, sem - tam pes tulák, ktorý si vyšiel na nočnú prechádzku. Vytiahol som telefón, pustil náš obľúbený playlist a takto sme to, s pár pauzičkami na občerstvenie, doklepli až do konca.
Vážska cyklomagistrála má svoju hodnotu a rozhodne je prínosom pre celý región. Nový hladký asfalt ponúka vyžitie pre množstvo športov a jej hodnota, po celkovom dokončení ešte len narastie. Už teraz láme rekordy, hneď prvý mesiac po otvorení si ju stihlo vyskúšať úctyhodných 40 000 cyklistov!!!, pričom najsilnejšie sú nedele, kde počet prejazdov presahuje 3-tisícovú hranicu. Howgh, k tomu netreba už nič viac dodať...
